Beauty and Bizarre
Beauty and Bizarre
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
OFF _FESTIVAL BRATISLAVA
Pisztoryho palác, Štefánikova 25, Bratislava
2. 11. – 23. 11. 2012
Jan Khür, Vendula Knopová, Eliška Kyselková / Katarína Támová, Tereza Lukavská, Dorota Špinková, Tereza Trautmannová
kurátoři: Lucia Fišerová, Jaroslav Prokop
produkce: Eva Končalová
Výstava Beauty and Bizarre si prostredníctvom šiestich autorských súborov kladie otázku definície krásy ako estetickej kategórie a jej možných presahov ku gýču, bizarnosti, dekadencii či nevkusu. Pôvodné chápanie krásy ako určitej vizuálnej harmónie spôsobujúcej zmyslový pôžitok je vo fotografiách spochybnené vnesením momentu znepokojenia a následným pokrivením jej očakávaných proporcií. Autori odkrývajú krásu pod nánosmi roztodivnosti. Súčasne sa nevyhýbajú ani kritickému skúmaniu krásy ako spoločensky formulovanej kategórie podliehajúcej stereotypným predstavám.
Jan Khür nám dáva nahliadnuť do sveta mladého muža, ktorému sa exaltovaná póza stala životnou rolou. Masky, prevleky, divoké večierky, túžba po „hľadaní boha tam, kde by to iní nazvali peklom“… Súbor Looking for Jesus sa pohybuje na hranici drsného denníkového dokumentu a sofistikovanej vizuality inscenovanej fotografie. Mnohokrát absurdné predstavy majiteľov nevestincov o ideálnom interiéri, ktorý by pomáhal vzbudzovať erotické fantázie, mapuje v sérii lightboxov Ordinérní pokoje Tereza Lukavská. V tematicky pojednaných priestoroch, ktoré by pre „bežného“ človeka pôsobili v intímnych chvíľach skôr disharmonicky, sa stretáva intimita s pompéznosťou, nadsázkou a zvrhlým nevkusom. Tereza Trautmannová vo svojom súbore Normal pripravila pre diváka zaujímavú hru s cieľom nájsť čo najviac ukrytých absurdít. Interiéry plné svojskej krásy plynule prechádzajúcej do bizarnosti v podobe drobných brakových predmetov či antropomorfizovaných zvierat si v sebe nesú potenciálne desivé príbehy.
Pôsobivá fotoinštalácia zdanlivo nesúrodých (často privlastnených) snímkov nalepených na hrubých kúskoch polystyrénu je vizuálnou reflexiou románu Borisa Viana Pěna dní. Autorka Dorota Špinková sa nechala inšpirovať mimoriadne bohatou obraznosťou tohto diela, pričom lavíruje medzi sofistikovaným konceptom a povrchnou estetikou pop-artu. S príznačným odstupom a nadhľadom sa na tému galériou kodifikovanej krásy díva Vendula Knopová. Vytvára sériu fotografií fiktívnej reklamnej kampane na galerijné edukačné kurzy pre základné školy. Známe obrazy z histórie výtvarného umenia, fungujúce ako akési vizuálne ikony výstavnej inštitúcie, vtipne interpretuje z hľadiska súčasnej sterilnej obraznosti. Kritická úvaha o povrchnosti vášne a krásy, ako aj konzumného spôsobu života, sa stáva centrálnym motívom súboru Elišky Kyselkovej a Kataríny Támovej Homage to Monica Cook.Tému starovekých bakchanálií prepája s narážkou na barokové zátišia typu vanitas, pričom formálnym ale i myšlienkovým vyústením je skutočná prázdnota, pominuteľnosť, zmar a smrť.
Lucia L. Fišerová
video: Vít Hašek / 3heads
2012, Beauty and Bizarre
Výstava (2012)
Zavřít ×
2012, Beauty and Bizarre