Zdar Boh!

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.

Hornonitrianska panva je najbohatším zdrojom hnedého uhlia na Slovensku. Uhlie sa tu ťaží hlbinným spôsobom v troch úsekoch – baňa Cígeľ, baňa Handlová a baňa Nováky. Ťažba uhlia výrazne ovplyvnila tvár tunajšej krajiny. Jednou z najvýraznejšie zasiahnutých oblastí je obec Koš. Od roku 1950 sa pod jej územím doluje hnedé uhlie. Ťažba spôsobila, že sa väčšia časť dediny začala prepadávať, čo malo za následok vysťahovanie všetkých zasiahnutých obyvateľov a zbúranie ich domov. Niektorí si nechali aspoň záhrady, na ktorých stále pestujú ovocie a zeleninu, iní nechali svoje pozemky spustnúť úplne. V obci stál tiež veľký gotický chrám, ktorý museli z bezpečnostných dôvodov zrovnať so zemou. Zachránilo sa len presbytérium, ktoré bolo v roku 2000 premiestnené do horného, nepodkopaného konca dediny. V niektorých vzniknutých prepadliskách sa udržuje voda, a tak sa z nich stali hojne využívane rybníky. Poznačené sú aj okolité lesy, kde sa prepadliská prejavujú krivo rastúcimi stromami.

Hlavným odoberateľom uhlia sú Slovenské elektrárne a neďaleký závod Elektráreň Nováky. Spaľovaním uhlia v elektrárňach vzniká popolček, ktorý je ukladaný na obrovských haldách pripomínajúcich mesačnú krajinu.

Počas dlhoročnej prevádzky baní sa už vyťažila väčšina uholných ložísk. Budúcnosť a rentabilita ďalšej ťažby je otázna. V záujme zachovania zamestnanosti sa začínajú vytvárať alternatívne pracovné miesta. Pri Novákoch a v Handlovej sa nad bývalými šachtami vybudovali obrovské skleníky, ktoré využívajú geotermálnu energiu horúcich prameňov odkrytých banskou činnosťou na pestovanie zeleniny. Stali sa druhým najväčším pestovateľom rajčín na Slovensku.

Pokrivený les, opustená dedina, hypermoderné skleníky a nekonečné haldy popola. Zvláštne, naoko nesúvisiace miesta, ktoré majú však jedno spoločné. Bez baníctva by neexistovali. Nie v takej podobe, v akej sú dnes.