V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

V lete 1968 sa na úpätí Malých Karpát začala výstavba jedného z najväčších pionierskych táborov svojej doby, Mier. Každoročne do doliny pricestovalo stovky nadšených študentov kde strávili celé leto. Žiaľ i úspech počas najväčšej slávy nedokázal oddialiť blížiaci sa koniec. Koncom 90. rokov sa miesto definitívne uzavrelo a pod kamenným sarkofágom pochovalo utíchajúce hlasy. Nastalo ticho. Autorka Ivana Jankovičová tvoriaca pod módnou značkou Babioles, ktorá sama ako malé dieťa bola pravidelnou návštevníčkou letných turnusov, sa vo svojej kolekcii inšpirovala prvkami minulých rokov a vytvorila hmatateľnú reminiscenciu v podobe autorskej konfekcie.

Projekt Structures ako vizuálne naratívum prinavrátenia ľudskosti do umierajúceho miesta. Strateného v čase, pripomínajúce len štruktúry…

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

14.5.1948. David Ben Gurion vyhlasuje nezávislosť novozaloženého židovského štátu Eretz Izrael. Ticho nesúce sa Rothschildovým bulvárom prehlušil oslavný spev Hatikvah, budúcej hymny krajiny sionizmu. „Naša nádej ešte nie je stratená. Naša dávna nádej a pravda. Byť slobodným národom v našej krajine.“

V ten deň jeden národ získal slobodu a povstal z popola, no pre ten druhý sa obrátila na prach. S nastupujúcou ideológiou znovuosídlenia Svätej zeme vyvoleným národom prepukla Nakba, arabský exodus, ktorý vyústil vyhnanstvom státisícov palestínskych obyvateľov. Násilne zahnaní za hranice záchytných exilov či územie historickej Palestíny, s doživotným statusom utečenca. Na vlas rovnaký osud postihol aj púštny národ Beduínov, ktorí na rozdiel od úteku do miest, našli útočisko u väčších kmeňov. Nedokázali pretrhnúť pevné puto so srdcom kultúry, ktoré je ich súčasťou. Ich identitou. Negev. Zem určená pre výstavbu nových komunít židovského ľudu.

200 000 z nich putovalo do pásma Gazy, kde v súčasnosti žijú na hranici bojovej línie s Izraelom a všetci sú uznaní ako utečenci. V severnej časti Galilei sa nachádza 30 000 Beduínov, ktorí sú nútení stať sa súčasťou izraelskej armády. Na Západnom brehu Jordánu je ich počet pomerne vyšší- 180 000, z toho 50 000 z nich sú utečenci. Negevská púšť, 250 000, polovica utečenci. Byť utečencom, teda vyhnancom, vo Svätej zemi znamená žiť v neuznaných komunitách bez vody či elektrickej energie. Bez možnosti vzdelávania sa či lekárskej starostlivosti. Celkovo majú prístup k 5% svojich pôvodných pastvín, no podľa zákonu Black goat law z roku 1950 majú zakázané pásť kozy, zviera odolné voči nepriaznivým podmienkam púšte. Zviera ako zdroj potravy a materiálu pre beduínske obydlia. V roku 2017 vyšiel nový zákon o zákaze vlastnenia tiav bez licencie, ktorej získanie je mimoriadne náročné. Beduíni sú preto nútení pásť svoj dobytok nelegálne, čo pri ich chytení znamená väzenie a odobratie stáda. Okrem problémov so zákonmi sú vystavení nátlaku zo strany Izraela, ktorý takmer každodenne demoluje ich osídlenia a presúva bližšie k palestínskym mestám. Počet beduínskeho ľudu obývajúceho ich pôvodné teritória sa zmenšuje a postupne stráca svoju identitu. Identitu byť Beduínom. Oddaný svojej krajine a súkmeňovcom. Ochotný položiť svoj život za záchranu druhého. Podeliť sa o posledný kúsok chleba či vody.

Zrodení z piesku a slnka je akousi vizuálnou metaforou postupného naplnenia Ben Gurionovho sna rozkvitnutia púšte- vybudovania židovského štátu na základoch historickej Palestíny, ktorým sa navždy vyparia báje o statočnom púštnom národe Beduínov. Ostanú po nich len fragmenty zasypané pieskom, ktoré sa časom samy naň obrátia.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.

Z odbíjania sa stal pozorovateľ a zvony zmizli v nemilosti. Hladujúce ticho, čakajúce na odvahu odhaliť neľútostné svedectvo, uväznenie tam dole. V Pandemoniu… úzkosť vedúca v prepusteniu doposiaľ neobjavených démonov. Gressil, Vetis, Lillith. V boji proti strate vlastného vnútra sa ocitá uväznený vo vlastných myšlienkach. Jediným vykúpením je priznanie stavu mysle a porozumenie prostredníctvom vizuálneho svedectva bolesti.