Žítková – Liešna

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja. 

“Pár zim dozadu, vyšla som si tuto hore do humna s lanom v ruke. Oľutovala som si hriechy, upevnila ho a zavesila sa. To som ani nevedela, že som použila slabé a staré lano. Kurva stará a tak som padla”.
Smeje sa Žofia, 89 ročná pani, ktorá žila na Kopaniciach, na hranici medzi Českou Republikou a Slovenskom, celý svoj život. Spôsob života na konci civilizácie veru nieje jednoduchý. Tieto kraje ovládaju 2 živle – nedostupný životný štandart a nahnité osobnosti ľudí. 

Projekt Žítková − Liešna rozpráva dva príbehy. Jeden je o neľahkom živote usadlíkov, ktorí obývajú región Kopanice. Ten druhý príbeh je o neutíchajúcej túžbe po poznaní a intímnom živote skupiny mladých dospelých, ktorí do tejto oblasti jazdia len ako chatári, za oddychom od povinností a stresu. Hranica medzi týmito dvoma skupinami je však na chvíľu taká tenká, že deliaca línia je takmer neviditeľná. 

So záujmom sledujú surový, ale o to pravdivejší život na Kopaniciach, až sa sami stávajú rovnocennými usadlíkmi, ktorých dosiaľ nepoznané spôsoby si pomaly osvojujú. Večer po zotmení, rovnako ako hmyz krúžiaci okolo svetla, stretnú sa podľa starých zvykov spolu pri ohni a ich príbehy sa na pár chvíľ spoja.