Projekt 1. osoby

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.

Čas je relatívny pojem, ktorý niekedy nekorešponduje s ľudským vnímaním situácií a preto si človek nestihne uvedomiť všetky subtílne aspekty, ktoré robia daný moment tak výnimočný. Pohotové zachytenie týchto intuitívne zvláštnych okolností tvorí prvú fázu projektu. Osobitosť samotného komponovania záberov spočíva v inšpirácii maľbou Edwarda Hoppera či Caspara Davida Friedricha. Odzrkadľuje sa najmä realistickou snovosťou, časovou neurčitosťou, ale taktiež sa prejavuje v citlivosti na vnímanie svetla a potenciálnej kompozície. Najdôležitejšia je avšak atmosféra situácií, ktoré sa javia na prvý pohľad príliš banálne pre zachytenie.

Druhá fáza projektu je dozrievanie. Každá fotografia potrebuje iNdividuálne prostredie a neurčitý čas na kryštalizáciu. Niektoré si žijú vlastným životom na blogu, iné odpočívajú v útrobách pevného disku. Čas vymazáva prvotné nadšenie zo situácie a vytvára prostredie pre voľnejšiu interpretáciu obrazu na základe čistých vizuálnych prvkov. Samé o sebe sú síce plnohodnotné fotografie, no pravý význam sa ukáže až v tretej fáze. Medzi tým ale neupadajú do zabudnutia. V podvedomí sa rodia asociácie s novo vytvorenými obrazmi, pretože prvé dve fáze sa dejú konštantne a neustále.
Po dozretí sa ukážu rôzne skryté súvislosti a prvky, ktoré robili daný moment výnimočný, no nebolo možné ich spozorovať a pomenovať.

Tretia, najzásadnejšia fáza, spočíva v asociatívnom komponovaní naprieč žánrom a dobou vytvorenia. Dozreté fotografie sú pripravené na doplnenie o druhotné významy. Ľahký oblak osvetlený búrkovým bleskom vedľa obrazu hory nadobúda vážnosť a jeho primeranú ťažkosť, pričom samotnú zasneženú horu susediaci oblak nadnáša, čím sa dostáva harmónia do oboch fotografii. Rybky plávu vo vode, ktorá sa neligoce, ale inde sú rozsypané jagavé glitre na suchej zemi. Akoby niekto tie blišťavé prvky preniesol v čase a priestore z obrazu do obrazu.

Tento projekt, založený na práci s vlastným archívom, je jeden neukončený experiment v ktorom sa zamýšľam nad zmenou významu v rámci kontextu každej fotografie, ktorú som kedy vytvorila.